Indonezia 2 - Bali & Nusa Tenggara roadtrip

18.11.2002 - Sydney

Aj ked som uz teraz zas o kusok dalej, este predtym ako som sa dostal do Australie, poobzeral som sa po par tropickych ostrovoch a kedze naozaj stoja za stratu slova, tak tu o nich nejake padnu.
Bali - Kuta - Tieto dve slovicka asi obehli svet prednedavnom, no este predtym som tam pobudol nejaky cas. Tropicky raj, turisticka metropola Indonezie, dobry surfing a lacne pivo - Malorka pre Australanov ... ostrov ani nie tak velky ako preludneny. Balijcania su fajn ludia, no od ostatnych Indonezanov sa odlisuju tym, ze im vacsinou v ociach svietia dolariky. Uhravat lokalne ceny (hlavne za dopravu) da fakt zabrat. V uzuckych ulickach Kuty (Poppies lanes sa to tam vola) prevladaju australania a japonci ... no a pochopitelne cely biznis tociaci sa okolo turizmu ... zozeniete tu prakticky fsetko (az na nejaku zimnu vybavu :( ) Malebne to miestecko pri dlhociznej plazi s vybornymi vlnami.
Pre ostrov je specificka hinduisticka architektura, niektore domceky su na nerozoznanie od chramov ... charakteristicke su brany, ktore vyzeraju ako keby nejaky zlozity ososkovany monument rozpilili napoly. Vysoko nad strechami sa vznasaju papierove draky, silny oceansky vietor ich tam drzi asi naveky ... na chodnikoch a krizovatkach clovek obcas stupa po kvetinovych hinduistickych obetach proti zlym duchom a takym tym veciam. Kvetinove a ovocne tanieriky su ale pravidelne obnovovane domorodkynami s usmevom na tvari. Balijsky tanec a tradicna muzika tiez stoja za zmienku ... bohato osperkovane tanecnice rychlymi pohybmi (tancuje sa tu este aj ocami :)) do cinkavej muziky vysokych tonov porozpravaju nejaky pribeh z Mahabaraty alebo hocico ine ... a celkom pozeratelne to je. Sranda, ze prakticky fsetko (kostymy, pohyby, hudba ...) sa uplne lisi od kultury vedlajsich ostrovov. Celkom rozmanita krajinka tato Indonezia :) ...
Na Bali som musel trochu upravit moj povodne planovany itinerar a vypustit Timor kvoli neexistujucim letom odtial do Australie :( ... no nebolo to naskodu veci.
Vedlajsi ostrov Lombok mal povodne tendencie kapacitne doplnat balijsky prazdninovy raj, no predimenzovane, vacsinou prazdne rezorty len vytvorili lacnu alternativu. Ludia su tu fsak o to milsi. Lezat na plazi som ale nevydrzal ani jedno poobedie a podho nahanat motorku. A tak som si na dva tyzdne pozical novucicku Hondu 99cc a podho na roadtrip po Nusa Tenggara ... pase ostrovov na vychod od Bali az po Timor. Prehanat sa na motorke po tropickych ostrovoch sice znie ako celkom dobra zabava ... no je to celkom namahava vec spravit za den par sto kilometrov ... klukate cesty stupaju od plazi do niekolkotisicovych vysok, chvilku je horuco a za hodinku jazdy do kopca zasa kosa ako v Gronsku ... a to je clovek vlastne na rovniku. Na ceste vsade cihaju nebezpecenstva rozneho druhu ... domace zieratka od macky po kravu, obcas nejake decko ... na Sumbawe tisice makakov sediacich popri ceste ... taka sliepka caka do poslednej sekundy aby mohla vystartovat na druhu stranu cesty s evidentnym umyslom co najviac ohrozit jazdca. Cesty tiez nie su tym, na co sme zvyknuti v Europe ... jamy, strkopieskove vymole, odplavene useky ciest ... clovek si tu fakt nemoze byt nicim isty ... na jednej aniniemocvelkej strkopieskovej jame na Florese som sa v okamihu sekundy zvodorovnil, odniesli to trciace casti motocykla a nejake odrene koncatiny ... nastastie dobri ludia ziju fsade a dockal som sa necakanej pohostinnosti a opatery kym som bol schopny pokracovat v ceste.
Na indonezkej desattisicrupiovke (co je asi ekvivalent nasej patdesiatky) je zaujimavy obrazok sopecneho jazera a malym kraterom v krateri velkom ... trosku trvalo kym sa mi podarilo vyzistit, kde sa tato cudesna sceneria nachadza ... domaci ma posielali na fsecky mozne ostrovy od Bornea, cez Sulawesi az po Irian Jayu .. no nakoniec ma trojka cechov s fotkou v ruke presvedcila, ze je to prave na Lomboku ... a tak podho. Byt na krateri sopky niekedy inokedy ako na vychod slnka nema vobec zmysel, bo vacsinu dna je krater v oblakoch a viditelnost je nulova az zaporna ... no a ku krateru Rinjani je to dobrych 6-7 hodin zo zakladneho tabora hore kopcom. Takze kruty start o jedenastej v noci a celonocna slapacka nocnou dzunglou za uzkeho pasika svetla baterky ... zvuky dzungle mi celkom zvysovali hladinu adrenalinu a do 2900 metrovej vysky som po sopecnom prachu vysprintoval v rekordnom case :) ... Uplny vrchol Rinjani ma necelych 3800 m, no trva to tam 3 dni co sa mi fakt nexcelo ... Ani neviem kedy som zisiel z trasy a omylom som vysiel este 100 metrov vyssie ako som povodne xcel ... na treti najvyssi vrchol kratera ... za 14 hodin z plaze (do 800m nm motorizovane). Ked sa objavili prve cervene luce, bolo dodaleka vidiet okolite ostrovy a zelenomodre jazero pomalicky vychadzalo z tmy. Dalsie miesto na tejto planete co vyzera, ako keby na nej nebolo ... Obrovitansky krater so strmym vrcholom (na Bali mozno doobeda pozorovat tien tejto hory), jazero sytej farby a na nom poloostrovcek s malickym kraterom, ktory ako by tam nepatril ... celkom pekne ;). Kym som cakal na poriadne svetlo, dorazil bradaty makak s evidentnym cielom slohnut mi batoh (v Ubude na Bali sa dokonca tri tieto prisery s ostrymi zubakmi na mna dohodli .. no nyst nedostali :) ) ... Kusok od sopky som sa zastavil este pri nejakom vodopade co nebol na ziadnej z map co som mal, a aj ked som videl vodu padat zo skaly velakrat, tento bol trosku iny. Krasna domorodkyna mi najprv ukazala, ze sa mam vyzliect, potom sme popod vodnu stenu po rebriku vysplhali do uzkej jaskyne, kde zo vsetkych stran padala voda, hore sa robila duha a lietali tam desiatky splasenych netopierov ... krasne miesta veru na svete existuju :).
Celou cestou, kdekolvek som zastavil ... vzdy sa v priebehu par sekund okolo mna zhrkla cela dedina, vacsinou nikto ani slova po EN a obcas ma nejaky miestny starsina v bahase privital a cosik aj porozpraval. Moja bahasa sice staci akurat na prikyvovanie, no vacsinou sme sa nejak rukami nohami dohovorili ... podaktori dokonca aj Slovensko poznali, niektori sa uspokojili s tym, ze je to hned vedla ameriky :). Popri hlavnej ceste to bolo este celkom OK, no pokial som zastavil niekde v nejakej stratenej dedinke, vsetci na mna pozerali ako na martana ... len prisli, spadla im sanka a pozerali az kym som neodisiel .. a mozno aj dlhsie. Odpovedat len na kazdy piaty pozdrav znamena povedat "helou" niekolkosto krat denne ... tieto neturisticke oblasti maju veru svoje caro :).
Dalsi ostrov, ktory som prebrusil bola Sumbawa ... prakticky nenavstevovany kopcovity ostrov, kde este stale v miestnej doprave prevladaju konom tahane cidoma nad mikroletmi, opeletmi, angutanmi, bemami ci hocijako inac to tu volaju. (Na Florese ma kazdy mikrobus aj svoje meno, niekedy celkom trefne ... Escobar, Internet, Predator ... :).) Sumbawa je malebny ostrovcek, kde mesity v piatok byvaju plne, dobri ludia tu pestuju ryzu, chytaju ryby a susia morsku vodu na sol (prilivove jazero Lebo) . Kazdy dom v rybarskej dedinke ma inu, vyraznu farbu, a tieto obrazkove krajinky obklopuju strme kopce. Neustale vypalovanie vegetacie je ocividne, ked sa zotmie castokrat vidno ako dookola horia cele obzory.
Medzi ostrovmi premavaju pravidelne kompy ... cas prepravy je rozny, od pol hodinky do hodin 8ich medzi susednymi ostrovmi, 20 a viac to moze trvat medzi nesusednymi. Obcas z nich mozno zahliadnut krdle lietajucich ryb alebo delfiny co sprevadzaju lod. Puste ostrovceky trciace len tak z mora su nadohlad prakticky stale.
Uz ako maly som vedel, ze draky neexistuju. Zasa som sa mylil. Komodske draky dorastaju do styroch metrov a vazia aj 130 kg. Velke draky jedia male, ktore sa preto musia skryvat na stromoch ... ktorych na Komode fakt vela nie je. Tieto najvacsie jastery na zemi ziju len na ostrovoch Komodo a Rinca ukrytymi v archipelagu medzi Sumbawou a najkrajsim ostrovom Indonezie - Floresom.
Jeden domorodec mi povedal : Indonezia sa rozvija, len nejako zabudla na Flores. A celkom to je aj pravda ... ostrov obyvaju krestania, co ale neprospieva obchodu (moslimovia sa spravaju o trosku viac trhovo, taky benzin zozeniete na moslimskych ostrovoch v kazdej dedinke (predava sa v litrovych flaskach :)), na Florese su aj stodomove dediny bez obchodiku). Internet tu maju v jednom jedinom meste (nefunkcny), v turistickych infoskach maju jednu mapu ostrova, ktoru si nastastie mozte okopirovat :)
Ked sa cesta z pobrezia ubrala k vysokym kopcom, nechcel som verit, ze sa tam da dostat ... a da sa :) ... Slova ako rovno alebo rovina tu urcite nepoznaju, strme kopce sa tu rozliezaju po celej ploche ostrova, derava cesta necesta sa klukati pomedzi same kratery ... podaktore obcas buchnu, ine len dymia. Raz rano som sa vystveral k nejakemu krateru, kde erupcia pred dvoma rokmi zanechala krvavo cervene jazero a obhorene stromy. Rozhliadol som sa okolo, a vyzera to tak, ze kazde udolie kedysi bolo kraterom ... par milionov rokov dozadu to tu muselo celkom bublat :).
Tradicne dediny (Wogo) so specifickou dazdnikovou architekturou zameranou na podporu plodnosti a odhananie zlych duchov patria asi medzi najprimitivnejsie ludske obydlia v tomto storoci, no ludia co ich obyvaju su jednoducho skveli ... hranice materializmu tu siahaju asi po dve vrecia ryze, a aj ked je zavist krestanstvu blizka, tito dobri ludia nemaju ani potuchu o com by to mohlo byt.
Priroda tu tiez vymyslela kadejake cuda. V jednom vysokohorskom priesmyku je udolie dlhe asi 5 kilometrov, kde je neustale hmla ... ale taku bujnu vegetaciu som este nevidel.
Najvacsie cudo je ale sopka Kelimutu s troma kraterovymi jazerami odlisnej farby. Momentalne hnede, bordove a blankytne modre jazera menia neustale farbu, maticka zem tu ma nejake farebne podzemne aktivity. Domaca povera hovori, ze tu sa stretavaju duse a duchovia. Mrtva dusa si podla toho ci je stara, mlada alebo zla vyberie jazero a ma veget ci co. :)
Razovitost ostrova ma bohuzial neblahy vplyv na dopravu. Prejst 100 kilometrov tu moze trvat aj 5 hodin (a pritom vzdusnou ciarou to moze byt tak 30km). Sedemstokilometrovy ostrov mi tak trval pat dni a datum mojho odletu z Bali sa nelutostne blizil. Nezostalo nic ine, len zaplatit letenkovodrahy listok za lod na Bali, odkial som sa este musel dostat naspat na Lombok bo bolo treba vratit motorku. A kedze hlavny zdroj prijmov balijskej policie tvoria pokuty za hocico od turistov (nemedzinarodne vodicaky hraju prim), tak som aj jednu zaplatil (aj ked len polovicu povodne ziadanej sumy). Motorkovy vodicak nemam a ten na auto mam len po slovensky :(. Posledny krat som natankoval asi za styri koruny (litrik zozeniete aj za 6 korun, zavisi od aktualneho kurzu) a stastne som zakoncil motorkovo-lodny roadtrip v Senggigi na Lomboku. Trochu oddychu a na poslednych par dni naspat na Bali. Posledny den v Indonezii som si este suchol poldnovy raft hlbokymi udoliami na miestnom trochu kamenistom potoku, ale sranda to bola takcitak ... tri a pol metrovy skok z vodopadu na zaver bol skvelou bodkou za touto nadhernou krajinou.
No a rano ma nevyspateho vyhodili z lietadla v australskom Darwine, kde ma na letisku cakal rovnako nevyspaty a vysmiaty Andrej :))) ... a trochu sme sa povozili po Australii. Velka krajina to je, velmi velka ...

Roman

Back to homepage